.. prajú smetiari

Autor: Erik Golian | 5.2.2011 o 20:52 | (upravené 24.7.2011 o 23:20) Karma článku: 9,85 | Prečítané:  1555x

Ruch v paneláku, postupne to od vrchných poschodí klesá dole na naše.. buchot na moje dvere bytu, zvonenie na obe susedné. Naočkovaný spravodajstvom, že i 3 vraždy na deň sú málo, na sekundu zatajujem dych, stuhnem v pohybe v zmysle nik doma.. Čo je blbosť, lebo tesne predtým som tu veselo trieskal skriňou. Asi by som si vyslúžil len dlhšie búchanie.. Pozerám cez kukátko, dvaja chlapi splývajúci s tieňom. Vysoký a nízky. Zhodné modré montérky dodávajú akú-takú vierohodnosť, ako exkopáč kanálov inklinujem k manuálne pracujúcim. Natlačili sa celkom na dvere, tak radšej otváram, kým cez ne sami nejako nesublimujú dnu. Možno aj potrebujú pomoc.

Ovalí ma valčík rumu s hradnou sviecou. To nižší z nich začal súkať neodolateľný text. „Pane každý rok v TOMTO dôležitom čase.. (začiatok čínskeho nového roku?) k vám prídeme... prichádzajú vaši smetiari a.. vždy sme od VÁS niečo dostali za dobrú prácu. Vždy." Druhý zatiaľ podopiera zárubňu, ktorá by inak už-už spadla a zabila nás. Prikyvujeme všetci traja. Dobrá práca to bezpochyby je, videl som, čo spravilo pár dní neodvážania smetí z Paríža.. Zádrheľ a ostych z mojej strany spôsobuje, že na tomto konkrétnom podnájme bývam len 4 mesiace aj s cestou a ani narýchlo neviem čo im dať. Čo sa dáva smetiarom? Čokoládu mi hodia do hlavy, aj ja by som, a fľaša Jacka Danielsa je už skoro prázdna. Dovoľuje chlapský bontón ponúkať z takto vyžratej fľaše? Naše malé šteniatko začína byť nervózne a v túžbe po krvi vyskakuje 10cm od zeme.

Niečo v ich nefalšovanom a odovzdanom chcení, podporenom hypnotickým knísaním tichého parťáka mi nedovoľuje zavrieť im dvere pred nosom, a ani zamoralizovať, že všetci musíme robiť svoju prácu a nečakať bonusy.
Danny de Vito kváka ďalej, spomína moje pevné zdravie, psík začína byť z alko výparov a štekania zmotaný ako doga, vyšší sa ohýba sťa stará struna, nos pol metra od dlážky, z gamby sa mu spúšťa slinka.. Fascinovaný komixovosťou scény rezignujem, z bratislavskj je razom skanzen. Takéto momenty sú nad zlato, pre toto sa oplatí žiť.  V tranze zacúvam do obývačky, beriem peňaženku a dávam im poslednú bankovku. Domotaný vinš ťažkopádne končí, oči svietia.. Kývam popletene na pozdrav a ostávam s myšlienkou, čo sa to dopekla stalo :o) 
No tak či tak - zajtra si podám Keno. A vyhrám. Lebo ak toto je nie znamenie osudu ako kôň, tak nič

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?