Navaľ krv a dovi nabudúce

Autor: Erik Golian | 15.11.2011 o 11:17 | (upravené 15.11.2011 o 20:37) Karma článku: 19,86 | Prečítané:  19549x

Titulok trochu preháňa, ale nejako podobne som sa cítil dnes pri svojom 18.darovaní krvi. Nemám rád odbery, som po nich 2 dni na smrť ospalý a unavený ako vôl. Cítim, že môjmu telu nerobia veľmi dobre, už bez nich mávam tlak krvi nižší ako hibernujúci slimák, aj váhu mám v súčasnosti prinízku. Keď som mal nedávno problémy so žalúdkom, môj gastroenterológ mi vynadal- načo chodím dávať krv, je to podľa neho riziko a on to nikdy nerobil a ani nemieni. Aby som mu zalepil oči, vravím- pán doktor doplním ešte počet na 20 a prestanem.

Skončiť je ľahké, nič vás neviaže. Ale z ohľadu na ľudí v núdzi sa darcovstva držím. Tak, ako sa držia všetci darcovia. Plánujeme si  voľno z práce, cestujeme na odberné miesta, pripravení na kus nepohodlia, niekto premáha mdloby, iný strach z ihiel. Ja každé 3 mesiace prekonám svoju fóbiu z nemocničného prostredia, 2 týždne sa dopujem vitamínmy a železom, ktorého mám málo. Pre istotu. Aby som odovzdal čo najlepší produkt :o) Moja krv je údajne šťastná kombinácia, vhodná aj pre najmenšie deti: 0 NEG, ccee,Dw-K- a ako bonus veľa krvných doštičiek. To je zaväzujúce :o)

Darcom krvi nejde o potlesk. Nejde nám o bájnu Jánskeho plaketu, tá má len symbolickú hodnotu. Pamätám si, že ktorési kúpalisko ponúkalo zľavu nositeľom striebornej plakety a.. to je asi tak všetko. Ani o obložený rožok a stravný lístok, ktorý dostaneme na občerstvenie (Ružinovská nemocnica, neviem ako inde). Robíme to, aby sme pomohli iným, pre chvíľkovú výpožičku malej neviditeľnej svätožiary, pre presviedčenie, že pomáhať sa má, život je fajn, pre dobrý pocit.
A práve dobrý pocit, je to, čoho sa darcovi občas nedostáva. Daroval som krv na viacerých odberných miestach a nestalo sa len raz, že som po odbere odchádzal rýchlo a znechutený. Ak idem dať krv, nechcem polhodinu lúštiť, ku korému z piatich okienok mám ísť. Nechcem, aby po mne hučala upratovačka, ak som prehliadol návleky. Aby ma ďalšia upratovačka komandovala pri pohároch s čajom. Nechcem, aby ma sestrička "zvozila", že nechcem dať 480ml krvi, ale "len" 420ml, lebo ma v robote čaká náročné obdobie. Nechcem, aby ma obsluhovali sestričky, ktoré na pacienta nepozrú, pomaly už ani pri napichávaní žily a do rozkroku mu omylom vypľujú žuvačku. Nechcem byť pokusným králikom organizačného chaosu, keď jedna lekárka človeka objedná na odber doštičiek a v danom dátume ho vysmejú pred celým oddelením a ostatnými darcami, že to  je omyl. Nechcem mať pocit, že je to môj rozmar, že dávam krv a im tým vznikla nejaká povinnosť vysporiadať sa  s tým. Nechcem počúvať, že mám krvnú skupinu, ktorej majú práve teraz veľa. Nechcem, aby sa lekári správali spôsobom, že darcov je dosť a že ak ja odídem (skončím), prídu ďalší. Nechcem, aby mi otrávenosť, nechuť do života, situácia v zdravotníctve a ostatné dôvody kazili darovanie krvi. Keď nejde zabezpečiť pohodu inak, zamestnajte na transfuziológie rehoľné sestry alebo hercov, ktorí aspoň zahrajú, že sa deje niečo výnimočné. Že je za tým niečo viac ako len pristavenie človeka XY a odsanie pollitra krvi.


Mám latku tolerancie vysoko, ale dnes mi prvýkrát nechýbalo veľa, aby som sa zdvihol a ešte pred odberom odišiel. Doktorka, na ktorej vyjadrenie čakajú darcovia, ktorým už odobrali vstupnú vzorku, vyšla zo svojej ambulancie. Sestričke čo šla okolo, nie darcom, povedala: "Idem za ním.." Tak sme čakali, kým od neho príde. Pred jej ambulanciou sa pomaly zbierajú darcovia, pozerajú čoraz častejšie na hodinky. Kolobeh dotazník-odber vzorky-lekárska prehliadka-darovanie krvi sa zastavil. Na lekárku už čaká cez desať ľudí, sestričky z odbernej miestnosti vykúkajú von, kde sú ďalší darcovia. Lekárka sa bez slova vysvetlenia čakajúcim vracia. Som prvý na rade, ale pustím pred seba chlapa, ktorý sa veľmi ponáhľa do práce. Za chvíľu ďalšieho, lebo ten má nejaké červené číslo, a tí vraj  majú vždy prednosť. Oukeeej..
Keď som na rade, sadám si u lekárky s otázkou:
"Prepáčte, nebolo by vhodné porozmýšľať, aby prehliadky robili dvaja lekári ako napr. v Banskej Bystrici?"
- "Ja všetko zvládam."
" Čakanie trvá pridlho, dnes tu budem hodinu."
- "Ja som bola preč 7 minút."
"Keby prehliadky robili dvaja lekári, ako v Bystrici alebo Ružomberku, šlo by to bez zbytočného čakania."
- "Každý darca MU-SÍ rátať s takýmto čakaním."
Čo na to povedať? Zahryznem si do jazyka. Dáva mi na ruku tlakomer. Zahundre:"No prosím!! Pulz cez 100! A krv bude plná adrenalínu."
Niečo čarbe, dúfam, že napíše, že vzhľadom na adrenalín, alebo tlak tentokrát odber neodporúča. Vzala mi chuť tu byť. Hľadiac do výsledkov, nie na mňa, šomre "dobrý počeť červených krviniek". Teda moju krv chcú. Prehltnem pachuť a splním si darcovskú povinnosť. Z ohľadu na ľudí v núdzi. A za tri mesiace pôjdem zas, je to dosť dlhá doba presvedčiť sám seba, že to má (veľký) zmysel.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?