.. prajú smetiari

Autor: Erik Golian | 5.2.2011 o 20:52 | (upravené 24.7.2011 o 23:20) Karma článku: 9,85 | Prečítané:  1573x

Ruch v paneláku, postupne to od vrchných poschodí klesá dole na naše.. buchot na moje dvere bytu, zvonenie na obe susedné. Naočkovaný spravodajstvom, že i 3 vraždy na deň sú málo, na sekundu zatajujem dych, stuhnem v pohybe v zmysle nik doma.. Čo je blbosť, lebo tesne predtým som tu veselo trieskal skriňou. Asi by som si vyslúžil len dlhšie búchanie.. Pozerám cez kukátko, dvaja chlapi splývajúci s tieňom. Vysoký a nízky. Zhodné modré montérky dodávajú akú-takú vierohodnosť, ako exkopáč kanálov inklinujem k manuálne pracujúcim. Natlačili sa celkom na dvere, tak radšej otváram, kým cez ne sami nejako nesublimujú dnu. Možno aj potrebujú pomoc.

Ovalí ma valčík rumu s hradnou sviecou. To nižší z nich začal súkať neodolateľný text. „Pane každý rok v TOMTO dôležitom čase.. (začiatok čínskeho nového roku?) k vám prídeme... prichádzajú vaši smetiari a.. vždy sme od VÁS niečo dostali za dobrú prácu. Vždy." Druhý zatiaľ podopiera zárubňu, ktorá by inak už-už spadla a zabila nás. Prikyvujeme všetci traja. Dobrá práca to bezpochyby je, videl som, čo spravilo pár dní neodvážania smetí z Paríža.. Zádrheľ a ostych z mojej strany spôsobuje, že na tomto konkrétnom podnájme bývam len 4 mesiace aj s cestou a ani narýchlo neviem čo im dať. Čo sa dáva smetiarom? Čokoládu mi hodia do hlavy, aj ja by som, a fľaša Jacka Danielsa je už skoro prázdna. Dovoľuje chlapský bontón ponúkať z takto vyžratej fľaše? Naše malé šteniatko začína byť nervózne a v túžbe po krvi vyskakuje 10cm od zeme.

Niečo v ich nefalšovanom a odovzdanom chcení, podporenom hypnotickým knísaním tichého parťáka mi nedovoľuje zavrieť im dvere pred nosom, a ani zamoralizovať, že všetci musíme robiť svoju prácu a nečakať bonusy.
Danny de Vito kváka ďalej, spomína moje pevné zdravie, psík začína byť z alko výparov a štekania zmotaný ako doga, vyšší sa ohýba sťa stará struna, nos pol metra od dlážky, z gamby sa mu spúšťa slinka.. Fascinovaný komixovosťou scény rezignujem, z bratislavskj je razom skanzen. Takéto momenty sú nad zlato, pre toto sa oplatí žiť.  V tranze zacúvam do obývačky, beriem peňaženku a dávam im poslednú bankovku. Domotaný vinš ťažkopádne končí, oči svietia.. Kývam popletene na pozdrav a ostávam s myšlienkou, čo sa to dopekla stalo :o) 
No tak či tak - zajtra si podám Keno. A vyhrám. Lebo ak toto je nie znamenie osudu ako kôň, tak nič

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

KOMENTÁRE

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.


Už ste čítali?