Ftáky vydochli. Aj ľuctvo. Vlastne len väčšina

Autor: Erik Golian | 24.2.2006 o 9:24 | Karma článku: 19,21 | Prečítané:  4346x

Rok 2060. Dedko Furták vypol solárne panely a sadol si na posteľ vnúčika Peťka. „Dedo a čo boli tie ftáky,“ pýta sa vnúčik, ako skoro každý večer. Vie, že dedko nevydrží a porozpráva mu tú jeho hrôzostrašnú a neuveriteľnú story. STORY O "FTÁKOCH".

„Keď som bol v tvojich rokoch,“ začína dedo rozprávanie „nebeské výšavy patrili ftáctvu. Neposedné vrabce, vznešené lastovičky, dravé orly, ružové plameniaky, biele vrany, dúhové holuby, urastené pštrosy poletovali ľudom okolo hláv a veselo pritom švitorili. Bola ich spústa druhov, tisíce. Ftáky boli skutoční králi nebies, vtedy sme ešte nepoužívali osobné rakety.“ Vnúčik sa usmieva. To, že kedysi neboli rakety mu pripadá riadne oldschool, veď raketu má dnes každý, aj posledný hrdzavý android!

„Potom prišiel rok 2005 a v Ázii sa objavila vtáčia chrípka. Nevenovali sme tomu pozornosť, šikmookí mali vtedy vo zvyku zjesť všetko, čo sa hýbe. Väčšinou to ani nevarili. Tu sme si naďalej chovali sliepky, učili rozprávať papagáje (ja som mal hovoriacu vranu). V roku 2006 ale na H5N1 umrelo pár slabých jedincov. Vypukla hystéria, ktorú podporovali najmä politici. Boli radi, že sa odviedla pozornosť od ich korupčných túžob. Skutočný masaker ale nastal, keď sa do veci opreli armády a genetici. Postupne bolo vyhubené, spálené všetko ftáctvo.. (Všade navôkol sa vznášala vôňa pečeného mäska, hmm). Ľudstvu ftáky zjavne nechýbali, pomaly sme ich vytreli z kolektívnej pamäte, z kníh, filmov, rozprávok, ľudovej slovesnosti. /Dnes sa hovorí "jedna jašterička leto nerobí", ale ja to poznám inak/. Na chytanie múch sa nám osvedčili ropuchy a chameleóny (aj cetka Józa ze Záhorá má jedného v okne). ...pomaly sme prestali veriť, že existovali zvieratá ťažšie ako vzduch schopné lietať.

Z ftákov sa postupne stali rovnako bájne zvieratá ako draky. Preto dnes môžeš v 3D-múzeu vidieť labute s červenými očami a polmetrovými pazúrmi. Ubezpečujem ťa, že to tak nebolo. Ani vrabce nemali zuby, aspoň myslím. Boli to veselé ftáky, mali radi život. A ja som ich ako chlapec strieľal vzduchovkou.“ Dedko sa zamyslel, po líci sa mu zoštverala slza. „Môcť tak ešte pred smrťou počuť spev slávika!“

Cool dedko, a teraz mi porozprávaj, ako zo Zeme zmizli tie cicavovce!“ „Cicavce,“ opravil ho starý muž. „No, to sme zistili, že psy na človeka prenášajú TBC, mačky akné, medvede chrápanie, hady neurózy, slony obezitu, škrečky klaustrofóbiu... Zdalo sa nám pohodlnejšie ich vyhubiť, ale o tom niekedy nabudúce.“ :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Páči sa ti na južnom Spiši, milá Lívia? (píše Michal Havran)

Je to možné, že sme niečo také dopustili?

Autorská strana Petra Schutza

Sťahovanie slučky, mŕtvola Danko a mainstreamová Lívia

Aura reformátora, ktorú si bin Salmán pestoval, je poškodená.


Už ste čítali?