Ako šiel hlúpy Jano do sveta /2./ {bez interpunkcie}

Autor: Erik Golian | 22.6.2006 o 22:50 | Karma článku: 12,56 | Prečítané:  4704x

Ako to vyzera v Jasons International Youth Hostel v Anchorage ...

Hostel, v ktorom sme ubytovani pomaly treti den, vo svojich zltych rukach pevne drzi nervna Japonka, nie nepodobná Yoko Ono a jej brat (skor otrok) James. Najoblubenejsou cinnostou sefky je zhrnanie patdolaroviek a jej "fejvrit" slova su chelou, chawmac a chawmeny. Plus je tu chyzna, ktorej by pristalo meno "Frau Blucher", lebo nenavidi svoj job a skromne ranajkove cornflakes hadze na taniere so zle ukryvanou nenavistou.

Hostel je malicky, izby utulne a ciste podla toho, kto ich obyva. Pomaly tu zacinaju prevazovat Slovaci, od televizora sa presne v tomto momente ozvalo: "Co robis, debil?" (hokej hra Japonsko - Brazilia). Indovia a zabavychtivi mladi Amici su uz v mensine. Vcera nas opustili temperamentni mladici z Dominikanskej republiky, ktori boli zaujimavi tym, ze pocuvali cosi ako latino, upierali (od marisky) stiahnute vlhke oci na nase dievcata a neskladali strikovane ciapky ani na slnku. Izby su stvorpostelove + dva matrace, my sme sa popchali dvanasti a este asi dva kamiony batoziny (v skupine mame 4baby). Japonka sa vtedy prvykrat usmiala, usetrila vdaka nam jeden room. Dobrych ludi sa vsade... Kazda izba ma na strope protipoziarny system, ktory by som uz najradsej vyskusal, v kuchyni drvicku odpadu, do ktorej mam neodolatelne nutkanie strcit ruku, pri telke stolitrovy smetny kos, do ktoreho... to este nemam vymyslene a nad dverami obrovsky neon "EXIT", ktory v noci svieti ako Las Vegas.

Ked uz sme pri americkom jedle.. treba si nan zvyknut. Ja som bol v noci tri krat na WC. Wallmart ponuka desat druhov baleneho chleba, ale vsetky chutia ako vianocka, mlieko v 4litrovych obaloch chuti umelo a prehana ako ribezle so zincicou, arasidove maslo je... zle, kolace hypersladke a horcica mi na nohavici vypalila dieru. Ked uz sme pri Wallmarte, jeden uzitocny detail - nakup na pokladni vam pokladnicky rovno davaju do tasiek. Starucke predavacky zatial bezcielne bludia po tom velkom priestore s napisom "How may I help You" na chrbte. Su dopletene, ako bude raz kazdy z nas, takze pri tretej tetuske som to vzdal a prestal hladat oddelenie s alkoholom. Ano, zistili sme, ze ho predavaju osobitne, v liquer storoch a treba na to pas.
Tunajsi Americania su, ako som dufal - velki, priatelski a very fat a jazdia na velkych chevroletoch. Prvy pekny mlady par, co sme stretli, bol... zo Slovenska. Slnko tu vychadza o stvrtej, o siestej uz svieti ako v SR na obed, zapada (ak vobec) pred polnocou. Casovy posun je desat hodin vo vas prospech, teraz tu je 12:48pm.
Rano na stene sedel komar. Dufam, ze je zo Slovenska, vyleletevsi z nasej batoziny...
Vecer uz nastastie odlietame do tovarne v Nakneku, lebo aj hranie zolika so supersympatickymi ludmi sa (po dvoch dnoch) stava otravnym.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Vzbúrili sa chudobní aj radikáli. Macrona môžu protesty ohroziť

Protestné hnutie môže pomôcť populistom.

ŠPORT

Vlhová jazdí ako chlapi. Shiffrinová však nerobí chyby

Slovenka skončila opäť druhá.


Už ste čítali?